Upravit stránku

Stáž mediků LF - leden - únor 2010

zleva: Tomáš Mrvka, Petra Bolehovská, Andrea Gálová, Tomáš Dědič, MUDr.Jarmila Klieščiková, MUDr.Šárka Karlová, Michal Beneš


Zpráva studentky - Andrea Gálová o stáži v Itibo

Správa zo stáže v Itibe, Keňa, 23.1.-1.3.2010 v rámci predmetu Tropické nemoci   Itibo je malé mesto, z nášho pohľadu skôr dedina, v západokeňskom dištrikte Nyamira. Oblasť obýva zhruba 65000 ľudí, v početnej prevahe sú obyvatelia do 40 rokov a malé deti do 5 rokov. V Keni pripadá na 70000 obyvateľov zhruba jeden lekár. Pokým česká humanitárna organizácia ADRA pod vedením Aleša Bártu neobnovila chátrajúce zdravotnícke stredisko v Itibe, obyvatelia postrádali i tohto jediného zdravotníckeho pracovníka.   V súčasnosti v zdravotníckom stredisku Itibo funguje všeobecná ambulancia, o chod ktorej sa starajú dvaja miestni zdravotníci. V diagnostike im pomáha laboratórium a jeho vybavenie, ale najmä dvojica šikovných laborantov. Vo svojom kráľovstve sú schopní odčítať maláriu, brucelózu, brušný týfus, diagnostikovať HIV infekciu, stanoviť C-reaktívny proteín, či nájsť parazity, ktoré sa ukrývajú v kvapke stolice. Práca na ambulancii bola pre mňa veľkou výzvou. Ľudia v Itibe hovoria jazykom Kisii, len niektorí i anglicky. Spočiatku sme boli úplne odkázaní na tlmočenie miestnych, s postupom času sa na nás niektoré užitočné výrazy nalepili. S obľubou sme ich začali používať, čo vždy vyvolalo úsmev na tvári pacienta a odbúralo všetky zábrany. Okrem získania anamnézy bola veľkou výzvou i správna diagnostika. S obmedzenými možnosťami-fonendoskopom, tlakomerom a teplomerom-sa hlavný dôraz kládol na náš zdravý sedliacky rozum. Ako sa hovorí: „Viac hláv, viac rozumu“, i my sme o jednotlivých prípadoch diskutovali a spoločne pod vedením MUDr. Klieščikovej nasadzovali terapiu. Utorky boli na ambulancii vyhradené pre malých pacientov, ktorých k nám mamičky nosili na pravidelné očkovanie. Bola to moja prvá skúsenosť pracovať s tak malými deťmi, spôsobovať im bolesť injekciou a následne sa nenechať odradiť ich srdcervúcim plačom. Vakcíny sú dodávané Ministerstvom zdravotníctva Keňskej republiky, takisto aj siete proti komárom, ktoré sme rozdávali do každej rodiny. Očkovali sme perorálnou Sabinovou vakcínou proti detskej obrne, do predlaktia proti tuberkulóze, do stehna proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Vo štvrtky nás navštevovali nastávajúce mamičky.

Skúsená Elizabeth mi ukázala, jako vypočítať dátum pôrodu podľa dátumu poslednej menštruácie, či určiť dĺžku tehotenstva podľa výšky maternice. Takisto ma naučila bez použitia ultrazvuku určovať polohu a postavenie plodu i načúvať srdiečku bábätka pomocou fetoskopu. Videla som niekoľko pôrodov, každý z nich bol čímsi výnimočný. Už len fakt, že ženy rodia bez akejkoľvek analgézie a často musia prejsť niekoľko kilometrov, aby sa k nám dostali, svedčí o tom, aké sú statočné! Prvé dievčatko, ktoré som videla prísť na svet, veľa šťasia nemalo. Narodila sa s ťažkým rozštepom miešneho kanála a hneď po pôrode sme ju museli resuscitovať. Nie som si istá, či je ešte stále medzi nami…   Najviac ma zaujala práca na chirurgickom sále. Team, ktorý bol cez deň chirurgickým, sa po ordinačných hodinách zmenil na pohotovostný. Jeho súčasťou som bola síce iba týždeň, praktických skúseností a zážitkov som však načerpala viac ako za celé štúdium medicíny. Stretli sme sa s prípadom domáceho násilia, kde pani, ktorá chcela zabrániť v bitke manželovi so synom, bola odhodená do rohu dverí. Výsledkom bola tržná rana na čele, siahajúca až po čelovú kosť. Po jej očistení sme ranu zašili 30 stehmi! Nemenej zaujímavý, bohužiaľ tiež tragický, bol prípad 26 ročnej ženy, matky dvoch detí, ktorá s úmyslom samovraždy, požila neurčité množstvo jedu. Priviezli ju k nám okolo 21:00, klinicky spočiatku všetko nasvedčovalo epileptickému záchvatu. Až následne sme sa dozvedeli jej žalostný príbeh. Poobede došlo k hádke jej detí, posekali sa mačetou, jedno z nich bolo prevezené do akejsi nemocnice a ona zjedla jed na krysy. Nevedeli sme síce, čo taký keňský jed na krysy obsahuje, riadili sme sa vedomosťou toho, čo obsahujú jedy na krysy u nás. Postupovali sme rýchlo, organizovane a na moje prekvapenie sme všetci ostali veľmi pokojní. Jeden napichol kanylu, iný už medzitým pripravil infúziu fyziologického roztoku s atropínom a vitamínom K, ďalší z nás zaviedol nazogastrickú sondu a zvyšok preplachoval žalúdok.

Po zacievkovaní sme do infúzneho roztoku pridali diuretikum, aby sa i týmto spôsobom jed čím skôr dostal z tela von. Medzičasom ktosi iný kontaktoval pražské Toxikologické informačné stredisko, kde sme si overili, že náš postup bol správny. Po tom, čo sa nám podarilo mladú ženu stabilizovať, vytvorili sme štyri teamy a na striedačku sme ju chodili každú hodinu monitorovať počas celej noci. Na druhý deň ráno sa prebrala a hľadala svoje deti. Chceli sme si ju ponechať na pozorovanie ďalších 24 hodín. To je práve kritická doba, kedy by sa mohli prejaviť krvácavé účinky jedu. Odmietla. Túžba byť s deťmi bola silnejšia…   V našej skupinke medikov nebol ani jeden študent-dentista, a preto týždeň v zubnej ambulancii bol pre nás spočiatku veľkou neznámou. MUDr. Šárka Karlová sa však postarala o to, aby sme aspoň čiastočne objavili tajomstvá zubného lekárstva. Niektorých z nás nadchla natoľko, že možno budú v objavovaní neznámeho pokračovať aj po návrate domov. Páčilo sa mi, že při zubných výkonoch vidí člověk výsledok svojej práce hneď. Dokonca som vytrhla i svoju prvú stoličku v živote! A odteraz aspoň budem vedieť, aké nástroje si na mňa chystá môj zubár.   Stáž v Itibe mi okrem mnohých skúseností a zážitkov priniesla ešte jednu vec-získať dôveru v samu seba a vo svoje schopnosti. Naši vedúci si možno ani neuvedomovali, jako mi ju každou zverenou úlohou a následnou pochvalou pomohli po kúskoch zozbierať. Okrem výborných učiteľov som v nich našla i nových priateľov, a nie hocijakých, ale nevídaných…

Andrea Gálová, 1.LF UK

Fotogalerie z cesty